8 spôsobov ako klameme samých seba alebo lepšie v bezpečí ako mizerne

Sme ľudia a ľudia klamú. Niektorí z nás menej, niektorí viac, niektorí "milosrdne", niektorí zámerne. Niekedy však nato, aby sme sa cítili oklamaní, nepotrebujeme nikoho, stačíme si nato úplne sami...

Kto a kedy vás naposledy oklamal? Ste si istí, že to bol ten človek, o ktorom „viete“, že vám klamal, alebo to bolo jedno z približne 175 rôznych presvedčení a skreslení, ktoré máme každý z nás, a ktoré študujú odborníci v behaviorálnej ekonómii a psychológii? Vznikajú z našej potreby konať rýchlo alebo z rôznych obmedzení pamäti, no rovnako aj z prílišného množstva informácií alebo ich nedostatočného významu. 

Vybrať 8 zo 175 a povedať o nich, že sú najčastejšie, najznámejšie alebo základné, by bolo viac ako trúfalé. Všetkých 8, o ktorých píšem, však spozorujete denne u seba aj u svojich známych, priateľov a kolegov. 

1. Kotvenie (angl.Anchoring Bias) – niekedy označované aj ako "kotevný efekt" je bežná tendencia pri našom rozhodovaní, kedy sa príliš spoliehame na prvú informáciu, ktorú dostaneme, tzv. kotvu. Akonáhle je kotva nastavená, rozhodnutia potom robíme úpravou okolo počiatočného čísla kotvy bez ohľadu na „legitímnosť“ skutočného čísla. Ak sa snažíte ukotviť loď, kotvu môžete vyhodiť vysoko alebo nízko. Keď spoločnosť Apple uviedla na trh prvý iPhone za cenu 600 USD, spôsobila veľmi negatívne reakcie. Bola to síce revolučná novinka, jeden z prvých smartfónov, ale vždy to bol len telefón za cenu presahujúcu akékoľvek očakávania spotrebiteľov. Apple však po pár týždňoch znížil cenu na 400 USD a už nestíhal vyrábať. Pôvodná cena bola vysokou kotvou. Ako príklad nízkej kotvy, s ktorým sa všetci denne stretávame, môže poslúžiť napríklad povinné zverejňovanie platov.

2. Placebo efekt (angl. Placebo Effect) – je snáď najužitočnejším presvedčením, ktoré môžeme mať a je zároveň dôkazom o samoliečiteľských schopnostiach ľudskej mysle. Aby placebo efekt fungoval, potrebujeme 3 ľudí – seba, I. P. Pavlova a docenta (ak je po ruke profesor, tiež vyhovuje). Seba ako pacienta presvedčíte, že liek funguje, je všeobecne účinný. Porozprávate sa s docentom, vyhľadáte články na internete, popozeráte si diskusie iných pacientov. V túto chvíľu už viete, že liek bude fungovať, vsugerovali ste si to.Prichádza lekár-autorita, v podobe napríklad už spomínaného docenta, ktorý vám podá liek ruka v ruke s I.P. Pavlovom a jeho podmieneným reflexom. Vaše očakávanie a presvedčenie o pozitívnom účinku lieku spôsobí placebo efekt a liek zaberie. Nie všetci sme však chorí, preto jeden príklad za všetky z bežného života – množstvo sebarozvojovej literatúry pracuje s konceptom placeba, ak „naozaj niečomu veríš, že to dosiahneš, naozaj to dosiahneš alebo nájdeš spôsob, ako to dosiahnuť“. Opakom placebo efektu je nocebo efekt.

3. Stádový efekt (anglBandwagon Effect) – inak aj efekt skupinového vozňa je kognitívne skreslenie, kedy máme tendenciu veriť názoru alebo myšlienke, ktorá je zdieľaná veľkou masou ľudí bez ohľadu na fakty alebo dáta (ak ste niekedy počuli alebo povedali vetu: „Ak tvoji kamaráti skočia z mosta, skočíš aj ty?“, tak toto je presne ono). V minulosti nám stádový efekt pomáhal prežiť, dnes je však celkom nepotrebný a ľahko zneužiteľný.  Intenzívne žijeme dobu fake news a rôznych manipulácií, a to nám napovedá, že stádový efekt z minulosti potrebujeme nevyhnutne vymeniť za kritické myslenie súčasnosti.

4. Konfirmačné skreslenie (angl. Confirmation Bias) – niekedy označované aj ako potvrdzovacie skreslenie je jav, kedy aktívne vyhľadávame a prikladáme väčšiu váhu dôkazom, ktoré potvrdzujú našu teóriu a ignorujeme alebo podceňujeme fakty a dôkazy, ktoré by mohli našu hypotézu vyvrátiť. Stávame sa tak väzňami našich vlastných predpokladov, ktoré prehlasujeme za relevantné fakty, pričom relevantnými faktami nikdy neboli. Zlou správou pre nás všetkých je, že každý z nás týmto konfirmačným skreslením trpí – bez ohľadu na to, ako veľmi si myslíme, že sme nezaujatí a máme otvorenú myseľ.  Čo však určite môžeme urobiť, je napríklad inak sformulovať vyhľadávanie do Google a namiesto „negatívne dopady cukru na človeka“ napísať „cukor v ľudskom tele“ – glukóza sa nám poďakuje a my budeme mať informácie naviac. Čo s nimi urobíme, je len na nás. 

5. Heuristika dostupnosti (angl. Availability Heuristic Bias) – znamená, že máme tendenciu preceňovať význam vecí, ktoré si ľahko vybavíme, pretože sú napríklad nápadnejšie. A čo je nápadné, to je ľahko zapamätateľné. Napriek počtu teroristických úrokov za posledných pár rokov je asi 55x väčšia šanca, že vás usmrtí váš vlastný televízor, keď na vás spadne, a rovnako je pravdepodobnejšie, že vás usmrtí policajt ako terorista. Faktom je, že o teroristickom útoku vie okamžite celý svet a pamätáme si ho všetci roky. O bizarnej smrti spôsobenej televízorom sa dozvie pár ľudí, a aj z tých pár tomu väčšina neverí a z posledného prípadu sa stane percento v štatistike, ktorú nikto nečíta.

6. Nadmerná sebadôvera (angl. Overconfidence Bias) – prichádza v  momente, keď sa začneme rozhodovať nie na základe faktov, ale na základe svojho názoru alebo pocitu, že sme mali pravdu „už toľkokrát predtým“. Takto veľmi sa vieme pomýliť všetci, ale myslím, že takí traderi, gambleri či investiční bankári by o tom vedeli porozprávať najviac. Na nadmernú sebadôveru má vplyv vzdelanie aj skúsenosti, ktoré ju ešte viac posilňujú. Všeobecne platí, že ak je niekto expert napríklad v medicíne alebo ekonómii, má tendenciu si o sebe myslieť, že je odborník aj v oblastiach, o ktorých nevie nič alebo len naozaj málo. Tu mi nedá nepoužiť príklad skvelého lekára, ktorý doprial svieži rez ovocným stromom vo svojej záhrade. Na ďalší rok mu sused vysadil stromy nové. Tento odstavec sa z väčšej časti týka mužov ako žien, aj keď nie výhradne, ego je nepriateľom nás všetkých.

7. Klam preživších(angl.Survivorship Bias) – ide v podstate o logický klam. Sústredíme sa na tie príklady z celku, ktoré sú najviac viditeľné, a podľa nich potom posudzujeme celok ako taký, ignorujúc všetky jeho ostatné, menej viditeľné časti. V businesse teda tradične reportujeme, kto u nás nakupuje, aké portfóliá klientov máme, kto preklikol náš článok a kto našu web stránku. Klam preživších však hovorí o tom, že je veľmi užitočné ísť ďalej a opýtať sa, kto u nás nenakupuje, kto nie je náš klient, kto si náš web nepreklikol a prečo. Ak nabudúce narazíte na článok alebo zoberiete do ruky motivačnú knihu s podtitulom „10 vecí, ktoré robia úspešní businessmani inak“ alebo rozhovor s najlepším futbalistom, a.k.a. leadrom mladej generácie, vedzte, že čítate v lepšom prípade beletriu, v horšom platenú reklamu, nie zaručený návod na úspech.

8. Kognitívna slepá škvrna (angl. Blind Spot Bias) – alebo aj skreslenie slepej škvrny. Slepá škvrna je presne ten bod v oku, o ktorom obvykle nevieme, že sme v ňom slepí, lebo nám do neho mozog dopremieta všetko, čo potrebujeme, vrátane farieb. Úplne rovnako ako v kognitívnej slepej škvrne – myslíme si o sebe, že sme menej zaujatí, máme menej predsudkov, menej presvedčení a menej kognitívnych skreslení ako všetci ostatní, a že majú na nás menší vplyv. No nie je to úplne tak. Tento článok vlastne vznikol kvôli tomuto poslednému presvedčeniu alebo skresleniu. Je úplne na mieste si občas prejsť malou sebareflexiou. Aby sme sa teda dostali do slepej uličky alebo zostali oklamaní, nepotrebujeme nikoho iného, žiadne fake news ani neúprimných kolegov, vystačíme si nato úplne sami. Je predsa vždy lepšie cítiť sa v bezpečí ako mizerne.

Mohlo by sa vás zaujímať k (nielen) tejto téme :
Dan Ariely: Predictably Irrational / Aké drahé je zadarmo?
Daniel Kahneman: Thinking Fast and Slow / Myslenie rýchle a pomalé
Nassim Nicholas Taleb: Fooled by Randomness / Zrádná nahodilost
Ryan Holiday: Ego is the Enemy / Ego je váš nepřítel
Miloš Gregor, Petra Vejvodová: Nejlepší kniha o fake news, dezi
nformacích a manipulacích!!!

 

6x 0x